5 lekcií, ktoré mi dala autonehoda

Deň na ktorý si zrejme už nikdy nespomeniem. Škoda, alebo chvalabohu, neviem. Opíšem Vám to tak, ako som to počul a čítal ja. 

Bol chladnejší októbrový deň, ľahká námraza na ceste. Ja ako spolujazdec som zavolal kamarátovi, či po mňa príde do jednej dediny. Neváhal a išiel po mňa, čuduj sa svete, zapol som si pás (ktorý som si nikdy pred tým nezapínal) a išli sme domov.

Pár kilometrov pred domom sme dostali šmyk a prešli sme do protismeru kde do mojej strany spolujazdca napálilo protiidúce auto. Vraj som sa mu pozeral do oči, je pre mňa záhadou, čo mi v tej sekunde muselo ísť hlavou. Vôbec nič si nepamätám, no celý čas som bol pri vedomí, viem to, pretože môj známy hasič ma z toho auta musel vystrihnúť a vraj som na neho hrozne kričal, nech ma z toho auta vytiahne. Nič príjemné.

O autonehode sa rýchlo dozvedel môj otec a okamžite išiel na miesto nehody, no už som tam nebol, pretože ma sanitka odviezla a jediné čo sa tam od hasičov dozvedel bolo, že spolujazdec je na tom veľmi zle.

Po tom čo prišiel do nemocnice, čakal pred dverami na úrazovke, kde som kričal od bolesti. Museli mi rýchlo zašívať rany z ktorých som krvácal. Viete, mozog zrejme dobre vie, prečo si niektoré veci nechce pamätať. Skoro som zomrel. Otec mi povedal, že keď si ho zavolal doktor, aby mu povedal čo so mnou je a čo mi budú musieť robiť, tak mu povedal,  že vôbec nevie, či prežijem. Bavil sa s ním priamo. Teraz ako otec si uvedomujem, že to musel byť hrozný pocit a neprajem to nikomu.

Po pár operáciách som sa prebral k životu. Vôbec som nechápal čo tam robím, čo sa mi stalo a vôbec čo je vôbec za deň. No hlavné bolo to, že som prežil. Čím viac som vnímal realitu, tým viac som si uvedomoval, že som na tom dosť biedne, že sa neviem poriadne ani hýbať. Našťastie som bol tak nadopovaný liekmi, že som naozaj skoro nič necítil.

Po dvoch mesiacoch som sa dostal konečne domov. Keď ma otec viezol domov, bál som sa, že to je iba sen. Neskutočne som sa tešil, ako nikdy predtým. Nemohol som skoro chodiť, zostal som celý krivý, vychudnutý a ešte k tomu som dostal aj epilepsiu čo bol zlatý klinček. Pri nej som už nemohol robiť vôbec nič. Ako 80-ročný dôchodca.

Vtedy mi dal život na výber: Buď sa stanem obeťou, alebo si svoj život budem riadiť sám a ja rozhodnem čo môžem a čo nemôžem. Samozrejme vybral som si druhú možnosť.

 

Od tejto udalosti prešli už 4 roky a ja Vám v týchto pár bodoch poviem, čo najhlavnejšie sa v mojom živote zmenilo. 

  1. Už chápem, že všetko má svoj dôvod  

Hneď po autonehode som pochopil, že to nebola náhoda a že som bol na správnom mieste v správny čas. Nejako podvedome som si bol istý, že ma mala tá autonehoda prinútiť zmeniť spôsob života. A dnes už viem, že akákoľvek nehoda alebo choroba prichádza len preto, aby nás niečo naučila. Pamätaj, buď budeš obeť, alebo s tým niečo urobíš.

  1. Pretriedil som okruh ľudí

Poznáte to? Máte nejakého známeho alebo kamaráta, ktorého poznáte dlhé roky, no vždy keď ste spolu tak sa bavíte o ničom? Konverzácia nemá žiadny význam a jediné vaše aktivity sú hlúposti? Toto sa mne stávalo často a pochopil som, že sa musím stretávať iba s priateľmi s ktorými to má zmysel. Ktorí vidia život ako ja a vieme si navzájom niečo odovzdať, niečo sa naučiť. Vyberajte si ľudí, ktorým venujete čas, keď to nebudete robiť, bude to tak isto zabitý čas, ako by ste pozerali hlúpu televíziu.

  1. Nehľadaj únik z reality

Pred nehodou som pil, fajčil cigarety aj marihuanu. Niekedy všetko naraz. Potreboval som únik z reality, vypnúť. Vôbec som si neuvedomoval, že je to niečo zlé, že to tak nemá byť. Pred realitou nášho bežného života nemáme utekať, ale ak sa nám niečo nepáči alebo sa nudíme, musíme niečo zmeniť. Nikdy neujdeme sami pred sebou, to sa jednoducho nedá. Dnes už na niečo také ani len nepomyslím a užívam si bdelú hlavu.

  1. Nie som myseľ 

Nevedel som rozdiel medzi mnou a myšlienkou, ktorá mi prebehla hlavou. Vždy som sa s každou jednou myšlienkou stotožnil a absolútne som nechápal ako myseľ funguje. Peklo! Toto beriem za najzásadnejšiu zmenu v mojom živote. Pochopil som, že ten hlas v našej hlave nie som ja. Od toho momentu mi neznepríjemňuje dni žiadna negatívna myšlienka, negatívny pocit alebo obava z budúcnosti. Vždy si uvedomím myšlienku, ktorá práve prišla a VIEM, že to nie som ja, spravím si odstup a ona zase zmizne.

  1. Staraj sa o seba

Zvykol som jedávať raz za deň a riadne sa vždy nadrúzgať. Bez raňajok a vôbec nejakého zdravého jedla. Vôbec som si neuvedomoval , že moje telo je jediné miesto v ktorom musím žiť a, že to ako sa o neho starám bude mať svoje následky. Dnes už je všetko inak a o svoj domov sa s úctou a láskou starám. Pravidelne cvičím, jedávam 4-5 krát za deň kvalitnú stravu, snažím sa jesť čo najzdravšie a cítim sa skvele!

Koniec koncov, tá autonehoda bola to najlepšie čo sa mi mohlo stať.

Ak Ťa tento článok zaujal, viac som rozoberal v e-booku, ktorý nájdeš TU

 

 

Navštívte nás aj na Instagrame @thewaveofreality 🙂