BOLESŤ A NEBOLESŤ.

V tomto článku by som sa chcela povenovať fyzickej bolesti a tomu, ako súvisí s Vašou mysľou.

Chcem Vám poradiť, ako sa vysporiadať s rôznymi bolesťami, práve kvôli tomu, že som každý mesiac trpela dosť silnými menštruačnými bolesťami a zistila som, ako sa bolesti v podstate zbaviť. Samozrejme sa to netýka iba menštruačných bolestí, ale aj akýchkoľvek iných.

pil1

Bolelo ma celé telo a minimálne jedeň deň do mesiaca som nebola schopná nič robiť.

Keď sa toto opakuje každý mesiac, začne to liezť na nervy. Myslím, že veľa žien vie, o čom hovorím. Tabletky nezaberali a tak som si povedala, že sa to musí dať riešiť aj inak!

Hlavná príčina toho, že bolesti prežívame a ovládajú nás je to, že im dávame pozornosť.

Máme pocit, že akonáhle nás niečo veľmi bolí, sme to proste MY, koho to bolí a necháme sa bolesťou ovládnuť. Sme stotožnení s tým, čo nám hovorí naša myseľ. ,,To je hrozná bolesť, si taká slabá a cítiš sa z toho úplne nanič.´´

Mňa bolesti ovládali veľmi dlho. Až raz prišiel deň, kedy som bola v práci a mala som veľmi silný zážitok. Zážitok oslobodenia sa od bolesti.

Bolo to nevyhnutné a muselo to prísť. V ten deň, som sa cítila hrozne. Bola som slabá, nevedela som, či chcem skôr vracať, alebo čo najskôr odísť z roboty a iba ležať doma na posteli. (To bolo samozrejme po dvoch tabletkách, ktoré mi absolútne nepomáhali.) Stalo sa mi to už aj predtým. Musela som odísť z práce a bola som z toho zhrozená! Nie je predsa možné, aby som kvôli tomuto nebola schopná chodiť do práce. Trošku som sa obávala.

pil

A teraz späť ku dňu, kedy som všetko pochopila.

Pracovala som a tá bolesť bola na nevydržanie. Akurát som sa chystala ísť za Danielom a povedať mu, že to nezvládnem, že musím ísť domov… Keď to zrazu prišlo. V ten moment som úplne pochopila, že ja nie som to telo- nie som tá bolesť, ktorú dokážem pozorovať.

Zrazu som sa úplne upokojila. Ťažko sa to slovami opisuje, ale bolo to asi takto: Bolesť nezmizla. Stále tam bola, avšak už ma neovládala a nijako neobmedzovala. Iba som všetko pozorovala. Pozorovala som bolesť a nijak ju nehodnotila. Iba bola. Bola iba taká, aká je. Nebola zlá, nebola ani dobrá. Iba tam bola a nebola som to ja!

Keď som o tom povedala Danielovi, bol z toho nesmierne šťastný! Odvtedy, keď cítim akúkoľvek bolesť, neovláda ma a dokážem robiť úplne všetky činnosti tak, ako keby tam nebola.

Takže priatelia, ak si dokážete uvedomiť že VY ste TEN, kto tú bolesť dokáže pozorovať, budete mať nesmierne jednoduchší život. Zamyslite sa nad tým. Uvedomte si, že nemusíte počúvať svoju myseľ a že sa nemusíte stotožniť s tým, čo Vám hovorí. Nepočúvajte, keď Vám hovorí, ako sa máte cítiť. Iba pozorujte. Buďte tichým pozorovateľom, ktorý sleduje, čo sa deje okolo neho.

pil2

To nie je nič nereálne, ani vymyslené. To sú moje vlastné skúsenosti. Nenechajte sa odradiť, ak by to trvalo dlhšie. Chce to tréning a bude to stále jednoduchšie.

Pamätajte , že aj bolesť nás učí. Učí nás pochopiť, že telo je iba domov, schránka nášho vedomia, nášho ducha.

 

ZDIEĽAŤ