Byť v strese nie je v poriadku!

Drahí priatelia, musíme si už konečne uvedomiť, že stres nie je a nemá byť bežná súčasť našich životov. Už sa konečne bavme o strese, ako o civilizačnej chorobe, ktorá má na svedomí neuveriteľne veľa životov. 

My ľudia zažívame stres takmer vo všetkých oblastiach nášho života. Niekto ho má permanentne v práci a iní zase vo vzťahoch. Stres pomaly, ale isto zhasína ten plameň života, ktorý tleje v každom z nás. Stres je všade, kde je absencia lásky, pochopenia, ľudskosti. Nemýlim sa?

Čiže je tam, kde nás to nebaví, kde nie sme šťastní! Tak prečo v takomto prostredí zotrvávame? Bojíme sa spraviť niečo inak? Čoho sa bojíme? Že sa zbavíme tejto choroby? Už nič nemôže byť horšie. Horšie je len zostať v strese a čakať, kým z nás pomaly vycicia všetko krásne. Nie je tu, aby sme si naň zvykli. Je tu preto, aby nám ukázal, že sa plavíme v otrávenej rieke.

Jeden múdry človek definoval stres do tejto vety: “Stres zažívame iba vtedy, keď sme “tu” ale popravde chceme byť “tam.” 

Toto je úplne trefná definícia. Nechceme byť vo vzťahoch, ktoré nás nebavia, nechceme byť v práci, ktorá nás nebaví, nechceme zažívať rôzne situácie, ktoré si myslíme, že “zažívať” z nejakého dôvodu musíme. Presne v takýchto chvíľach naše telo zachváti stres, pocit úzkosti a nepokoja, stuhneme nemôžme sa nadýchnuť. Presne toto má stres na svedomí. Ako z toho von? Ako sa už prestať konečne ničiť?

Prvá pomoc

Keď začneš cítiť, že sa ti telo plní toxickým stresom musíš to okamžite zachytiť. Hneď si to uvedomiť, spozorovať. Akonáhle si prítomný, cítiš to vnímaš to, tak to začni pozorovať. Pozoruj, čo sa s tebou deje, pýtaj sa sám seba, čo cítiš. Vôbec to nekomentuj a iba pozoruj. Nie je to zlé ani dobré. Všímaj si, čo sa s tebou deje. Dýchaj a vnímaj svoj dych. Akonáhle ostaneš prítomný, stres nebude mať nad tebou takú moc. Nemôže mať, pretože svetlom svojho vedomia na neho zasvietiš a on na svetle neprežije dlho. Tak rýchlo ako príde, tak aj odíde, len musíš ostať disciplinovaný a dodržiavať kroky, ktoré som opísal vyššie. Toto je ale len prvá pomoc, krátkodobé riešenie. Predpokaldám, že stresové situácie už nechceš zažívať vôbec.

Takže:

Nečakaj, že sa niečo zmení SAMO. Nezmení! Opýtaj sa sám seba, koľko máš rokov a či sa za tú dobu niečo zmenilo, aby si už stres nemusel zažívať. Nečakaj! Konaj! Ty vieš presne čo treba urobiť, tak už nedovoľ strachu, aby ti ničil život. Situácie, ktoré nedokážeš prijať, musíš zo svojho života vystrihnúť. Tak isto všetko s čím vnútorne nesúhlasíš, musí ísť z tvojho života preč.

Ty si tvorcom, ty si pánom svojho života. Prispôsob si ho!

Veľa šťastia.