Druhý mesiac ako otec

Keď si uvedomím, že to Elinka bola v tom krásnom brušku, že to ona dávala tie mega kopance tak mi to príde naozaj neuveriteľné. Veď Elinka tu nie je s nami len 2 mesiace. Bola tu s nami od začiatku tehotenstva. Pre mňa ako pre chlapa, to bolo ťažko pochopiteľné.

 

No Vanes ma na to upozorňovala veľmi veľakrát. Keď som povedal, že už sa teším, keď tu s nami Elinka bude, vždy povedala, “Už tu s nami je!” Veľká pravda. Veľmi som hrdý na moju ženu, že celé tehotenstvo si naozaj užila, že sa nikdy na nič nesťažovala aj keď mohla. Mohla nariekať, že sa jej ťažko chodí, že jej treba furt na záchod, že jej býva občas zle, že nemôže pohodlne spať. Ale ona sa rozhodla prijímať a užívať si toto krásne obdobie (napísala o tom aj tento článok). Pochopil som, že ako sa nastavila na začiatku, tak pokračujeme dodnes.

 

A verím, že ako sa žene začne pozerať na tehotenstvo, teda nepozerá sa na to ako na “diagnózu” potom tak vyzerá aj pôrod. Ženy, všetko si viete a môžete ovplyvniť samé, funguje to presne tak isto ako aj v živote. Čo je v myšlienkach, je aj v realite.

Tak a máme tu druhý mesiac

 

Čo sa týka mňa, tak prišla pred dvoma týždňami prvá skúška aj pre mňa. Vanes dostala nejakú virózu, ktorá ju na 3-4 dni úplne odrovnala. Pre mňa to znamenalo, že som mal Elinku tieto dni non-stop na starosti. Nosil som ju na kojenie a všetko ostatné som riešil ja.

 

Prvý deň som sa konečne naučil viazať šatku sám, čo bol pre mňa veľký pokrok. No ale ako hodiny pokračovali, tak som začal chápať, že to taká sranda nebude. Jediné, čo ma zaujímalo bolo, aby už Vanes bolo konečne lepšie, nech nie som na všetko sám. Bol som aj celkom nervózny, ale z toho dôvodu, že som bol nenormálne vyčerpaný. Ako nikdy!

 

No našťastie sa Vanes polepšilo a po 3-4 dňoch už sme boli zase na všetko dvaja. Mne to dalo veľkú lekciu, že sa dokážem o Elinku postarať aj sám a to som veľmi potreboval. Musím podotknúť, že to, že by som to dokázal, nemení nič na fakte, že by som na to sám nikdy v živote nechcel byť. Veď je to neuveriteľne namáhavé. Aspoň pre mňa. Čiže zase klobúk dole pred ženami, čo sú na to samé.

 

Včera sa Elinka narodila, a dnes už má 2 mesiace. Nikdy mi ten čas tak rýchlo nebežal. Pred očami sa nám Elinka mení každý deň, naberá a naberá ako pri riadnej objemovke. Každý deň nás niečím novým prekvapí. Zrejme preto to ide tak rýchlo, furt niečo nové. Zaľúbený som nenormálne a som nesmierne vďačný, že pri nej môžem byť každý deň. Že ju poznám! Že poznám, ktorý plač čo znamená, že viem kedy čo potrebuje. Som vďačný, že sa na mňa usmieva, že mi venuje pohľad z očí do očí. Som vďačný, že som tatko. 

 

Podobné príspevky a fotky nájdeš na našom Instagrame