Je toto normálne?!

Čo sa to v našej spoločnosti deje? Prečo sa pojmy sloboda a šťastie, láska stávajú poväčšine  len nesplnenými snami? 

Niekedy mám pocit, že ak sa človek nepresťahuje niekde do hôr, niekde úplne ďaleko od všetkého a všetkých a bude sebestačný len sám so sebou a s tým, čo si sám vybuduje, že jedine vtedy bude žiť v skutočnom mieri, láske a pokoji. Nemáte taký pocit niekedy tiež? Je to naozaj to jediné riešenie? Ujsť niekde ďaleko preč?

Je normálne aby sa v politike riešilo to, kto viac kradne a kto má akú špinu za ušami namiesto toho, aby sa riešilo ako ideme ľuďom pomôcť a uľahčiť im život? Je normálne aby sme v obchode dostali kúpiť v normálnej cene len potraviny z druhej ruky a krajín, ktoré ani poriadne nepoznáme a ani len netušíme z čoho sú vyrobené? Je normálne, že v TV je 80% reklám na lieky, ktoré nám skôr škodia ako pomáhajú? Že sa liečime chémiou namiesto prírodou?  Že v správach počúvame len samé negatíva po ktorých máme dojem, že bývame v krajine utrpenia?

Je normálne, že ľudia nie sú šťastní, pretože cely život musia robiť prácu ktorá ich vôbec nebaví, aby zaplatili za to málo čo majú? Aby splácali celý život nejaké pôžičky? Je normálne, že nemáme čas na naše rodiny? Je normálne aby sa v školách vyučovalo to, čo sa vyučovalo pred 100-rokmi a merítkom úspechu na škole bolo to, či si dokážeme zapamätať hlúposti, ktoré nikdy v živote nevyužijeme?

Naozaj to má takto vyzerať? Je normálne aby sme devastovali našu prírodu, keď už dávno vieme, že ju zabíjame? Zamysleli ste dá niekedy nad tým v akej to spoločnosti žijeme?

Niekedy naozaj strácam vieru v ľudstvo. No ale takto to skončiť nemusí. Nemôže! Predsa žiť v egu sa nedá večne. Predsa sme sa nenarodili preto, aby sme si svoj život nejako odkrútili a zomreli. V horšom prípade cely život dúfať, že raz pôjdeme do “neba”, tak to musíme nejako vydržať. Takto to nefunguje. To nebo si musíme vytvoriť tu na zemi.

Všimol som si, že ľudia radšej kritizujú ako chvália. Človek radšej vystúpi negatívne, ako by mal niečo pochváliť a podporiť. A možno to je aj náš problém. Ľudia, ktorí majú tie správne hodnoty a naozaj žijú v láske a harmónii tak sú ticho. Vôbec nezasahujú do diania v spoločnosti, v domnienke, že ich sa to vôbec netýka. A to je určite škoda.

Utiecť od spoločnosti nie je žiadna cesta. Žiadna výhra. Žiadny človek, ktorý v našom svete niekedy zmenil niečo k lepšiemu, tak to neurobil odnikadiaľ z pralesa, niekde kde ho nebolo vôbec vidno, neušiel. Ostal a urobil to v dave ľudí, ktorí sa mu smiali a nadávali. Určite to nebolo príjemné, ale človeka, ktorý je poháňaný svojim vlastným srdcom a presvedčením nezastaví nič. A nakoniec tí, ktorí sa smiala a odsudzovali, zmizli ako prach, ostalo ticho.

Aj na našom Slovensku máme ľudí, ktorí to myslia s ľuďmi naokolo naozaj dobre. Ktorí, chcú aby nám vyrastali zdravé a silné deti. Ktorí vedia, že šťastná rodina je základ zdravej a silnej spoločnosti. Ktorí vedia ako to dosiahnuť a čo treba pre to urobiť. Ja viem, že tu ste! Tak prosím nebuďte už viac ticho a hlásajte to, čo už dávno viete. Lebo bez toho, aby sa šírila pravda, za akúkoľvek cenu, sa tu nič nezmení a naďalej sa bude len frflať a naprávať niečo, čo má choré základy.