Môj (NE)duchovný život v 6 bodoch

Aký je to ten ,,duchovný” život? Mám pocit, že o ňom každý hovorí, ale nikto presne nevie, čo to znamená. A presne o to ide. Každý si pod týmto pojmom predstaví niečo iné. Možno týchto ,,duchovných” ľudí spájajú nejaké prvky, ale aj tak si myslím, že sa v mnohom odlišujú. Nenapíšem Vám, ako to vnímam ja, ale ako to ŽIJEM ja, spolu s Danielom a Elizabeth.

1. V prvom rade je nevyhnutné pozorovať svoje myšlienky.

Vnímam, čo mi v hlave behá a nenechávam sa tým nijak ovplyvniť. Nesnažím sa tieto myšlienky utíšiť, či zmazať. Uvedomujem si, že chodia a že ich nemusím počúvať. Uvedomujem si, že mi vytvárajú strachy a problémy, ktoré nemusím počúvať. Uvedomujem si, že ja som ten, čo pozoruje. Som čisté vedomie, čistá láska a myšlienky postupne vyprchávajú samé. Myseľ nám veľmi rada opisuje situácie a ľudí v úplne inom svetle, ako to v skutočnosti je. Myseľ nám podvedome určuje, čo je pre nás pekné a čo nie, kto je múdry, kto má pravdu, kto je pre nás dosť dobrý a kto nie. Nepočúvať ju. To je moje pravidlo číslo jedna. Nebrať ju ako nepriateľa, len si ju uvedomovať a pousmiať sa nad tým, čo ju niekdy napadá.

2. Najdôležitejšie pre mňa je, aby som bola PRAVDIVÁ sama k sebe a potom aj k celému svetu.

Čo je to tá pravda? Moja pravda je založená na pocite. Vždy cítim, čo je pre mňa správne a čo by som mala urobiť. Ak to z nejakého dôvodu neurobím, nie som k sebe pravdivá. Milujem slobodu a nenavidím byť zamestnaná v nejakej firme a mať šéfa, ktorý mi hovorí, čo mám robiť, prípadne ma buzeruje. Moja duša plakala, keď som robila niečo, čo ma nebavilo a chodila som každý deň niekam, kde sa mi až tak moc nepáči. A preto som sa snažila zo všetkých síl pomôcť jej a dostať ju z tohto väzenia. Áno, naozaj vnímam zamenstanie ako formu väzenia. Zbožňujem tvoriť, zbožňujem to, že možem prejaviť svoju kreativitu, zbožňujem to, že sa možem donekonečna posúvať a tiež si ovplyvňovať svoj príjem. Zbožňujem, keď niekoho poteší môj výtvor. Zbožňujem, keď si možme spolu s Danielom vstať kedy sa nám zachce a ísť kedykoľvek kamkoľvek bez obmedzení. Týmto samozrejme netvrdím, že zamestnanie je niečo hrozné vo všeobecnosti. Mnoho ľudí tvrdí, že majú svoju prácu radi. Ale predtým, ako toto tvrdíte, opýtajte sa úprimne samých seba a buďte k sebe Pravdiví… neodišli by ste niekedy z tej kancelárie von do prírody, keď sa spoza okna pozeráte na nádherný slnečný deň? Neboli by ste radšej doma s rodinou, či niekde na výlete? Nestáva sa Vám pravidelne, že nemáte radi pondelky a netešíte sa na začiatky týždňa? A čo piatky ? Tie sú už lepšie však ? Ak by ste mali svoju prácu naozaj radi, myslím, že by ste takéto otázky neriešili. Alebo sa mýlim? Buďte k sebe pravdiví a choďte za tým, čo vás ťahá, aj keď sa možno zdá, že je to úplne nereálne.

3. Vždy počúvam svoju intuíciu 

Ako som už spomínala v mnohých článkoch, vždy sa riadim tým, čo mi šepká moja duša. To je pre mňa tá najlepšia cesta. Pozerám sa na svet ako na jeden veľký dar, ktorý sa dá prežiť v radosti a je plný nekonečných možností. Pozerám sa na svet ako na cestu, ktorú som si dopredu zvolila a na ktorej neexistujú prekážky. Nerozlišujem situácie na dobré a zlé. Každá nám má dať niečo iné. Niečo, na čo sa aj tak o pár rokov budeme pozerať už úplne inak.

4. Do môjho ,,duchovna” nepatrí lipnutie na veciach.

Prečo sa upínať na materiálne veci? Prišli sme na tento svet a nemali sme so sebou nič a takisto aj odídeme. Tým nehovorím, že si nemáme tento svet užívať. Práve naopak. Užívam si svet, míňam peniaze na výlety, zážitky a s rozumom nakupujem materiálne veci, ale nelipnem na nich. Ak by mi niekto ukradol akúkoľvek vec, nijako to so mnou nepohne. Svet a ľudia mi nastavujú zrkadlo. Nehádžem vinu na iných, na okolnosti, alebo na život. Všetko sú to len reakcie mojich predošlých akcií v podobe myšlienok, slov a činov.

5. Nie som mojím telom, ale je to moja schránka v ktorej prebývam a preto sa k nemu správam s úctou.

Dávam mu kvalitné potraviny, pohyb a nezaťažujem ho zbytočnou chémiou a stresom. Moje telo je schopné dať život novému potomkovi a to je tiež odrovská zodpovednosť. Duša, ktorá prichádza na svet, potrebuje iba jediné. Pokoj a lásku, neprerušujúcu prítomnosť svojej mamy. Vedomé tehotenstvo, vedomý a prirodzený pôrod a vnímavá výchova je pre mňa obrovskou súčasťou môjho ,,spirituálneho života”

6. Neškatuľkujem…

,,Duchovný človek by nemal robiť toto a toto” Vôbec nie. Kto určuje, čo je správne a čo nie? Čo je ešte ,,spirituálne” a čo nie? Niekto sa narodil preto, aby žil život v kláštore a celé dni len meditoval. Pre neho je definícia duchovna toto. Pre mňa to znamená byť ŠŤASTNÁ a to som jedine vtedy, keď nie som v rozpore s tým čo cítim že je správne. Vo vnútri každý z nás svoju pravdu cíti. Som šťastná, pretože som úprimná a možem vyjadriť svoj názor bez toho, aby som sa bála akejkoľvek reakcie. Som šťastná, pretože sa ma nedotýkajú názory iných. Som šťastná, pretože možem robiť to, čo chcem ja a nie to, čo mi káže niekto iný, alebo spoločnosť. Som šťastná, keď si človek ako ty otvorí tento článok a prečíta si ho. Článok, ktorý som napísala úplne dobrovoľne a od srdca. Len tak. Pretože som cítila, že to mám urobiť.

Toto je moja SEBALÁSKA.

 

Nájdeš nás aj na Instagrame @thewaveofreality