Na dieťa ste príliš mladí!

Som prekvapená, ale zatiaľ sa nás nikto nepýtal, prečo sme sa rozhodli mať ,,tak skoro“ bábätko. Bolo mi to až čudné, no ľudom okolo nás asi ani nie. 
Myslím, že je z nás cítiť, že sme na to dostatočne vyzretí, možno viac ako veľa ľudí po tridsiatke.

Predtým, ako sme sa dali s Danielom dokopy a vlastne ešte donedávna u mňa prevládalo presvedčenie, že nechcem mať deti v skorom veku. Moje heslo bolo ,,čím neskôr, tým lepšie„, pretože moje priority boli iné. Prednejšia bola zábava a nejaká tá ,,kariéra“ aby som dokázala svoje dieťa uživiť čo najluxusnejším spôsobom.

Ale viete čo? Veci sa našťastie menia a život Vám vždy ukáže tú správnu cestu (Ak sme ochotní ho počúvať a dôverovať mu, samozrejme)

O Danielovi som bola presvedčená takmer od začiatku nášho vzťahu. Žiadne hádky, prúdila iba láska a pochopenie. Keď asi pred rokom začal Daniel rozprávať o dieťatku (o dcérke), ako veľmi by ju chcel a akí úžasní rodičia by sme boli, nechcela som o tom ani počuť! Mám predsa iba 20 rokov a vôbec!… Zdalo sa mi úplne bláznivé a zbytočné rozprávať sa na túto tému. Uvažovali sme nad nejakým kompromisom a tak nejak nám z toho obom vyplynulo, že možno o päť rokov by sme sa mohli pokúsiť, avšak niekde v hĺbke srdca som po bábätku túžila aj ja. Cítila som to, no hrala som to na tvrďáčku a materialistku.

Neriešili sme potom príliš túto tému, až zrazu jedného dňa sme sa obaja znenazdajky zhodli, že je ten správny čas! Niečo vo mne sa zlomilo, pretože som už viac nechcela odporovať životu a svojej intuícii. O pár týždňov na to sa potvrdilo, že budeme rodičmi! Neopísateľná radosť!

Odkiaľ beriem takú silnú dôveru v seba, v Daniela a v život?

Dôverovať nemôžete rozumom. Buď cítite, že všetko je a bude tak, ako má byť, alebo cítite, že to nie je úplne ono. A tým sa riadim.

My sme si povedali, že nechceme na nič v živote čakať! Prečo aj? Veď tie ,,dokonalé“ podmienky aj tak nenastanú nikdy. A ak po niečom veľmi túžime práve teraz a je nám to umožnené, vesmír sa postará o to, aby bolo všetko v poriadku.
Daniel mi často hovoril, že naša veľká láska sa rozpína a že z nej vznikne nový život. Nový člen našej rodiny.
A tak to aj je!

Som nesmierne šťastná, že sme urobili takýto krok a neuveriteľne sa tešíme na bábätko. Začal sa nám 4-tý mesiac a zatiaľ prebiehalo všetko v poriadku. Spájam sa s dieťatkom a už pociťujem ako sa hemží. Je to krásne. Bruško rastie a Daniel sem-tam tíško závidí. Hovoril, že to nie je fér, že to môžu zažiť iba ženy! Bez váhania by si to so mnou vymenil, keby je to možné. Vraví, že keby bol ženou, tak by chcel mať to najväčšie bruško na svete!

Je úžasný a neviem si predstaviť, že by to bolo dokonalejšie. Snáď len, keby sme spolu mohli tráviť ešte viac času.

Neodkladajte takéto dokonalé chvíle na neskôr, nech si to potom zbytočne nemusíte vyčítať.

Pokiaľ ste o svojom partnerovi/partnerke presvedčený, smelo do toho! Budú sa diať nádherné veci! Avšak ak váš vzťah povedzme nie je ideálny, určite neodporúčam zvoliť si príchod bábätka ako nejakú ,,záchrannú vestu“, pretože takýmto spôsobom sa vzťah zachrániť nedá a skôr či neskôr sa aj tak utopíte!