Nebojte sa byť sebeckí!

Začneme otázkami. Je zlé mať seba na prvom mieste? Je zlé dať najprv sebe a až potom ostatným? Kde sme sa to dostali, keď vôbec musíme rozmýšľať o takejto samozrejmosti?

Syndróm vedľajšej postavy.

Presne takto znie pomenovanie najrozšírenejšej civilizačnej choroby, ktorej čelíme. Rozhodli sme sa uveriť, že my jednotlivci, nie sme hlavné postavy v našich životoch. Bohužiaľ si hovoríme, že je SEBECKÉ A ZLÉ myslieť a chcieť pre seba to najlepšie! Sme ochotní prežiť celý náš život tak, že sa snažíme aby boli šťastný ľudia okolo nás a nie my! Či už je to naša rodina, partneri, kamaráti, vždy chceme dobro pre nich a nie pre seba! Dokedy? Poďme sa pozrieť na to, ako to môže dopadnúť, keď v tom budeme pokračovať.

Prečo si myslíme, že my sme zodpovední za šťastie niekoho iného?

Dosť, že mnohokrát nevieme prijímať zodpovednosť za vlastný život, tak chceme ku tomu pribaliť život niekoho iného. Nie je to na nás ľudí trochu priveľa? Nikdy takú ťarchu nezvládneme utiahnuť. Prečo?! Každý jeden z nás, je zodpovedný iba za svoj vlastný život, za svoj jedinečný príbeh. Predstavte si, že ste svetoznámy režisér s chystáte sa napísať najnovší trhák. Keď ho už budete mať hotový, dáte ho prečítať svojim najbližším. A teraz začne toto: ,,Prečo si to napísal takto? A nebolo by lepšie to urobiť takto?´´ A veď to samozrejme poznáte. Každý by vedel napísať niečo lepšie ako vy. Niečo iné, iný príbeh. Ale prečo?

Každý z nás je jedinečný umelec.

Poviete si umelec? Veď ja neviem ani len kresliť. Ale zabudli ste, že vy, vytvárate vlastné životné dielo každý deň. Vy ste autorom vášho života. Môže ho vytvárať niekto za vás? Nie! Pretože každý jeden z nás má dosť práce s tým vlastným. A každý jeden z nás je úplne iný. To znamená, že nikdy nebudeme jeden obraz vidieť tak, ako hocikto iný. Niekto môže vidieť veľkolepú maľbu a druhý zase otrasnú čmáranicu. Kto má pravdu? Predsa obidvaja! Každý z nás vidí veci po svojom. Preto nemôžme nikomu upierať jeho videnie a to ako vidí umenie on. Ako sa dá hádať o pravde? Veď každý ju máte. Nikto ju nemá viac alebo menej. JE TO VAŠA PRAVDA. Vy to viete a vedia to aj ostatní. Hádka by bola úplne zbytočná. Keď viete dovoliť sebe byť na prvom mieste vo vašom príbehu, tak to dovoľte aj ľuďom okolo vás!

Buďte sebci! Myslite v prvom rade na seba!

Ľudia. Vážne robte to, čo cítite. Vy viete, čo chcete urobiť. Vy viete, čo potrebujete. Vy viete ako naozaj chcete žiť. Prestaňte ku tomu pripájať podmienky „čo na to povedia ostatní.“ Čo na to povie hocikto. Je to úplne jedno. Každý sme majstrom svojho príbehu. Nechcem vás strašiť, ale poviem Vám čo sa stane, keď odmietnete mať seba na prvom mieste.

Nikdy nebudete vnútorne a úprimne šťastný. Budete si navrávať, že vy ste spokojný keď sú vaši blízki v poriadku a šťastní. A keď takto budete žiť veľmi dlho, príde choroba alebo životná dráma, ktorá Vám dá šancu znova prevziať za svoj život zodpovednosť. Dokedy chcete čakať?

ZDIEĽAŤ