Prvých 6 týždňov ako otec

Na úvod tohto článku by som rád objasnil pre mamičky, ktoré sa cítili dotknuté našimi predošlými článkami, že nijako neodsudzujeme vaše “nútene” rozhodnutia nerodiť prirodzene.

Preto píšem “nútene”, pretože mnohé z vás písali, že sa nedalo inak z dôvodu komplikácií alebo zdravotných problémov. Mrzí ma, že ste si tie články zobrali osobne a poňali ako útok na vás. Nikdy to tak nebolo myslené. Nastáva tu však pre mňa otázka, keď ste si isté, že ste urobili maximum a len to najlepšie pre svoje deti, prečo sa potom búriť nad nejakým článkom? Nestačí mi môj osobný pocit, že naozaj som urobila to najlepšie?…

Keď som písal o vedomých matkách myslel som tie, ktoré si vybrali cestu prirodzeného pôrodu lebo ,, mohli,,, pretože si samé zisťovali, že to bude pre ich deti to najlepšie a nie, že húfne utekali do pôrodníc s nádejou, že personál, ktorý tam bude spraví pomaly všetko za tú mamu, však tak sa to dnes proste robí. Toto som mal na mysli. Dúfam, že sme sa pochopili.

 

Prvých 6. Týždňov.

Šesť týždňov ako otec. Ako zákonný zástupca hehe. Toto obdobie, je zrejme to najzaujímavejšie v mojom živote. Nie zrejme, ale určite. Hneď na úvod musím poznamenať, som rád, že som chlap. Niekedy mám pocit, že už idem z posledného, ale keď si to porovnám s Vanes, tak mám stále čo dobiehať. Každý deň nastane chvíľa, keď poviem: “Bubi, už si ju musíš zobrať, už potrebuje iba teba.” A veru ona nemôže povedať, že nemôže. Maminky, super-hrdinky.

S Elinkou sa stále ešte zohrávame. Týchto 6 týždňov ubehlo ani neviem ako. Zrejme preto, že ten deň prežívame z hodiny na hodinu. Furt sa niečo deje. Samozrejme nič nestíhame, ale nakoniec aj tak všetko stihneme. Chvalabohu. To čo platilo včera, dnes už nemá žiadnu váhu. Poznáte to? Jeden deň si hovorím, už viem ako ju uspať a viem presne čo treba robiť. No a na druhý deň je úplne všetko inak. Stále inak, už si nemôžeme nič plánovať!

Pred tým než sa Eli narodila, zvykol som si len tak poležať v posteli a nerobiť absolútne nič. Večer sme si pozreli nejaký dobrý film a vôbec som sa nemusel báť, že ma zo spánku niečo vyruší a už vôbec nie 3 krát za noc. Joj. Už som sa s tým rozlúčil, ale stále rád spomínam. Veď život je zmena, keby žijeme furt to isté, asi by to bola nuda či nie?

Už je tu šéf Elinka. Nuž musím len prijímať. Každopádne, veľmi som sa do Elinky zaľúbil a keď ju vidím ako sa začne naťahovať, keď ju dáme zo šatky dole na posteľ, idem odpadnúť aká to je nádherná. Vtedy sa všetko zastaví a vravím si, aké máme šťastie.

Taká je malinká a všetko sa okolo nej točí. Malý boh. Neuveriteľné. Byť rodič je celkom námaha, ale tie chvíle, keď si uvedomíš, že zrazu cítiš v sebe enormne veľa lásky pre niekoho, kto tu nedávno s tebou ešte ani nebol, tak to stojí naozaj za to.

Tak teraz je 23:00 a ja sa idem pokúsiť zaspať. Vedľa mňa láska môjho života a na nej spí Elinka, moja dcéra. Dve lásky môjho života. Čo viac? Som naozaj šťastný otec aj manžel. 

PS: Chrbát mám boľavý ako keby som 200kg na mŕtvy ťah v supersérii s drepmi dvíhal.

PS2: Viac fotiek na našom Instagrame