Rola Otca

Ako už iste viete, onedlho sa stanem otcom. A čo je pre mňa najdôležitejšie, cítim sa pripravený. Pripravený a šťastný ako nikdy pred tým. 

Vanes som na prvom „rande“ povedal, že bude matka mojich detí a nikdy som o tom nezapochyboval. Ani som o tom nepremýšľal, bol to jednoducho fakt. A hľa, už je to tu. Od momentu, keď Vanes prišla s pozitívnym testom, som vedel, že sa nám rapídne zmení život. Je to prirodzené.

 

Zrazu už nebudeme my dvaja, ale my-RODINA. Zakladáme rodinu. Veď to samo o sebe znie ako zázrak. Je to neskutočne nádherný pocit. Po názoroch „starších“, ako napríklad: „Však sa dosmeješ.“ A podobné ,,pozitívne´´ veci sa s Vanes smejeme a zároveň chápeme, že niekto sa veru „dosmial“. No my sme sa rozhodli pre nádhernú a šťastnú rodinu. 

Dieťatko som chcel už dávno. A doslova som Vanes presviedčal, aké to bude krásne a čarovné. A zrazu sa na to Vanes začala tešiť tiež. Kedy keď nie teraz? Túto otázku si kladieme vždy, keď máme pocit, že na niečo musíme dlhé roky čakať. Ideálna chvíľa nepríde nikdy, to sme sa naučili už dávno. Sme si vedomí, že všetko príde v ten správny čas. A funguje to.

Viete, pre mňa vždy tehotenstvo znamenalo 9 mesiacov nosenia dieťaťa, veľké brucho, a veľký krik pri rodení. Ani som len netušil, aké je ženské telo úžasne a vôbec o aký zázrak ide. Vanes tehotenstvo od prvého momentu zobrala ako niečo posvätné a posvätné to aj je! Za to ti láska veľmi ďakujem. 

No ale čo ja? Čo je moja úloha pri tomto všetkom? Prvý moment som dostal veľkú potrebu, naučiť sa všetko praktické. Ako dať odgrgnúť dieťatko, ako ho držať, kedy robiť to a tamto. A v prvom rade ako zabezpečiť, aby malo všetko (všetko materiálne). Ako plynuli dni a Vanes sa menila na maminku som pochopil, o čom to všetko je. Bolo nádherne pozorovať, ako mi moja láska citlivie a ako sa v nej prebúdza intuícia maminky. Bruško sa stalo zákonom chránenou oblasťou. Dokonca som jej to bruško chvíľu aj závidel. Veď aj ja chcem byť pre malú taký dôležitý ako je Maminka!

Zrazu človek nepremýšľa o sebe, o obidvoch, ale na mysli už má „obytroch“.

Dodnes ma fascinuje otázka lásky. Keď som si myslel, že už nemôžem ľúbiť viac, ako ľúbim Vanes, zrazu príde malá? Láska sa prerozdelí? Alebo ako to funguje? Človek zistí, koľkej lásky je ešte schopný. Zrazu vety o nekonečnej láske ktorá nemá žiadne hranice sa stavajú skutočnosťou. Je to neuveriteľné. Malá je ešte len v brušku a už ma tak veľa učí.

A rola otca?

Možno o tomto je celé otcovstvo. Nemyslieť si, že ja som ten kto ide vychovávať, tvrdiť čo je dobré a čo zlé, prikazovať čo môže a nemôže malá robiť, ale s pokorou načúvať, chrániť, učiť sa a dávať lásku nezištne a bez podmienok. A to ti viem moja láska malinká sľúbiť. 

ZDIEĽAŤ