Stať sa samozrejmosťou?

Nedávno som sa zamýšľala nad tým, že niektoré veci po čase berieme ako samozrejmosť, aj keď na začiatku sme sa z toho veľmi tešili. Nemusí to byť iba nejaká vec, ale takisto osoby alebo situácie, ktoré sa opakujú.

Na začiatku sa nám zdali veľmi magické, až sa to časom pominulo.

Kladiem si otázku, prečo je to tak. Prečo sa prestávame tešiť z vecí alebo situácii tak ako na začiatku? Úprimne, neviem na to odpovedať. Viem iba to, že chcem aby to, čo milujem a to z čoho sa smejem tu bolo navždy. A podľa mňa to nie je nič nemôžné.

ra4

Čo také vzťahy?

Prečo sa hovorí, že na začiatku je ,,zamilovanosť“ a potom to pominie? Spoločnosť má zaužívaný názor, že zamilovanosť netrvá večne. (Jedine u pár výnimiek.) Toto veru ja nechcem. Ide o to, že nový parter je pre nás niečo nepoznané a tak mu logicky venujeme viac pozornosti. Ako čas plynie, vieme ,,aký je“ a čo od neho môžme čakať, takže pozornosti ubúda a pribúdajú iné ,,starosti a problémy“, ktoré treba riešiť. Naša pozornosť teda smeruje tam.

Avšak zabúdame na to najhlavnejšie.

Na tú nádheru ,,všedného´´ života. Na to, ako sme sa zamilovali do svojho partnera a aké to bolo krásne. Všetko bolo jednoduchšie, boli ste ako jeden. Teraz to zatieňuje myseľ. Myseľ plná domnienok, možno strachu, možno hnevu na minulosť a možno iba predstavy niečoho krásneho, čo sa však udeje až v budúcnosti.

Keď si s Danielom hovoríme, že pre seba nikdy nebudeme samozrejmosťou, viem že je to pravda a že to tak bude. Kto si myslí niečo iné, nech si myslí. Stačí, že to vieme my dvaja a podľa toho konáme.

Doprajte svojej polovičke viac svojej prítomnej pozornosti.

Pozerajte sa mu/jej do očí a vybavte si tie najkrajšie spoločné spomienky. Robte to čo najčastejšie. Myslím že pokým sa nevieme odpútať od svojej mysle a pochopiť, že to nie sme my, mali by sme sa aspoň vedome snažiť dávať znova pozornosť a prejavy lásky svojmu partnerovi. Ničomu to neuškodí. Môže to jedine dopomôcť k znovuzrodeniu harmónie vo Vašom vzťahu a nebrať jeden druhého ako samozrejmosť.

Uvediem další príklad. Prečo nie sme udivení, ba priam až očarení tou krásou okolo seba, keď sa ráno prebudíme?

Otvoríte oči a môžete vnímať všetky nádherne farby okolo seba. Ucítite vôňu a chuť kávy, ktorú si dáte ku raňajkám. Áno. Príde Vám to ako samozrejmosť. Je to najväčšia škoda a najlepšia práca mysle.

Nedávno sme pozerali video, v ktorom ukazovali okuliare, ktoré umožnia farboslepým ľudom vidieť farby! Priatelia… mali by ste vidieť ich reakcie. Bolo to nesmierne dojímavé! Po tom, ako si ich jeden pán prvýkrát vyskúšal a po prvýkrát v živote uvidel farbu nádherného západu slnka sa so slzami v očiach opýtal: ,,To toto vy vidíte každý deň?!“ Myslím že k tomu viac dodávať netreba.

ra

Spomeňte si na všetky DARY, ktoré vo svojom živote máte a prestaňte ich pokladať za maličkosti, a za samozrejmosť pretože iní by za takúto ,,maličkosť“ dali všetko na svete.

 

ZDIEĽAŤ