Tehotenstvo je otrava…

Konečne mám chuť napísať zas aj niečo na túto tému. Poviem Vám, že som mala v pláne napísať veeeľa článkov ohľadom vedomého tehotenstva a rodičovstva. A pozrime sa! Už sme v ôsmom mesiaci a doteraz som nenapísala takmer nič.
Necítila som to tak a venovala som čas a energiu iným veciam. Malo to tak byť a som rada, že to prišlo a že píšem práve teraz.

Tento článok chcem venovať hlavne ženám. Či už si tehotná, alebo zatiaľ nie, no vieš, že v budúcnosti by si sa chcela stať maminkou. Samozrejme budem rada, ak budeš pokračovať v čítaní aj v prípade, že si muž, pretože si neoddeliteľnou súčasťou všetkého…

Stále uvažujem, prečo sa ľudia na všetko pozerajú zložito a vidia vo veciach obrovskú námahu, aj keď tam vôbec nemusí byť.

Sme naočkovaní od našich mám a od spoločnosti, že tehotenstvo a pôrod je niečo vééľmi náročné a otravné. Zatiaľ budem písať ,,len” o tehotenstve a o pôrode až po pôrode. Všetko píšem z vlastných zážitkov ako aj doposiaľ na blogu, takže sa nejedná o načítané teórie.

Keď sa žena v dnešnej dobe chystá na materstvo – na najkrajšie a najúžasnejšie obdobie v živote, príde automaticky do kontaktu s ľudmi, ktorí jej budú hovoriť všetky tie nepríjemné informácie týkajúce sa tehotenstva a pôrodu. Takíto ľudia začnú u ženy vytvárať strach. Ale je iba na každej z nás, čomu uveríme a čo prijmeme v mysli za pravdu a čo nie.

Ja som bola od začiatku nastavená úžasne, pretože viem, že tehotenstvo aj pôrod sú nám prirodzené a každá ,,komplikácia” nám iba niečo zrkadlí a chce na niečo poukázať.

Všetky negatívne vety som automaticky vypúšťala a nijak sa ma nedotýkali. Moje tehotenstvo prebieha krásne, priam až čarovne. A je to preto, že ho tak beriem už od začiatku. Je to zatiaľ najkrajšie obdobie môjho života. Všetko ide krásne hladko. Žiadne problémy-teda z môjho pohľadu.

Ale keby chcem, našla by som si 20 dôvodov, prečo je to strašné a nepríjemné…Páli ma záha, mala som pár kŕčov v lýtkach, sem tam sa mi ťažšie dýcha, a vstáva, praskli mi 3 žilky na nohe, bábätko mi tlačí na mechúr, takže veľakrát netuším, či mi treba cikať naozaj, alebo je to len pocit…
Mohla by som rozprávať o tomto a venovať pozornosť takýmto absolútne nepodstatným maličkostiam. Áno mohla. Ale z akého dôvodu by som to robila?

O pár týždňov príde na svet to najúžasnejšie stvorenie, ktoré tak moc ľúbime a ktoré nás už teraz tak veľa naučilo! A okrem toho sa mi za ten čas otvorilo neskutočne veľa kreatívnych brán, vďaka ktorým nemusíme chodiť do práce a môžme s Danielom a s Elizabeth tráviť všetok čas spolu a spolu tvoriť.

Zamerajme sa na to krásne. Nechajme všetko voľne plynúť. 

Spájame sa s bábätkom, oddychujme, rozprávajme sa s ním, tancujme a ďakujme každý deň za takúto nádhernú možnosť ponúknuť dokonale vedomej bytosti prísť na svet prostredníctvom nás.

Uvedomme si tú neskutočnú vesmírnu silu, vďaka ktorej v nás

 dieťatko vzniklo a rástlo. Vďaka tejto sile sa aj narodí. A touto silou sme aj my-my ženy, ktoré toto bábätko porodíme.
Neodovzdávajme sa už do rúk cudzích doktorov a chladných stien nemocníc a zákrokov, ktoré nás poznačia a zablokujú na celý život. Zažeňme strach a vráťme sa k svojej prirodzenej sile porodiť jemne, trpezlivo a s láskou v útulnom tichom a teplom prostredí a pohodlí. Napríklad aj doma, tak ako máme vysnené my.

Poproste partnera, aby sa stal vašou oporou.

Zasväťte ho do tohto nádherného obdobia a poproste ho, aby ste boli na tejto vedomej ceste spolu. Je to nádherné a výnimočné obdobie. Tak nech je aj u vás naplnené láskou, nehou, pokorou a a hlavne dôverou v seba, v bábätko a v život.