ZÁZRAK, KTORÝ SA NARODIL DOMA

Je štvrtok, štvrtý deň od pôrodu a ja sa pozerám na dve najdokonalejše bytosti. Nikdy som nevidela nič krajšie. Môj manžel s našou dcérkou Elizabeth v náručí spolu oddychujú a ja možem napísať náš pôrodný príbeh, kým ho máme v živej pamäti.

Už pred začiatkom tehotenstva som bola rozhodnutá pre pôrod doma. Prvotným dôvodom u mňa bol strach z nemocníc a zo zákrokov, ktoré sa pri pôrodoch vykonávajú. Keď som otehotnela, začala som si prirodzene zisťovať o tehotenstve a pôrodoch viac a to ma len utvrdilo v tom, že rodiť v pôrodnici by bol veľmi zlý nápad a kedže sme chceli pre nás to najlepšie, jednoznačne sme sa rozhodli, že budeme rodiť v pohodlí domova.

Tehotenstvo bolo krásne, vedomé a bezproblémové.

Viac o ňom som napísala v tomto článku. Nenechali sme sa odradiť žiadnymi strachmi, ktoré na nás chceli preniesť iní ľudia a obklopovali sme sa len takými, od ktorých sme dostali pochopenie a podporu.

Blížil sa 6. január, ,,oficiálny termín” pôrodu, ale tušili sme že to nebude v ten deň a že si Elinka aj tak sama zvolí najlepší čas, keď bude pripravená. Pravdupovediac, nečakali sme, že to bude len o dva dni neskôr.

Bola nedeľa, 7.1. a my sme si užívali kľudný deň.

Večer sme mali príjemnú návštevu. Naša kamarátka Januľka nám priniesla do bytu krásnu energiu a všetci sme sa pri hlbokých rozhovoroch cítili veľmi uvoľnene. To sme ešte netušili, že ona je Anjelik, ktorý prišiel aby, zavolal našu dcérku na svet.
Už ako od nás Janka odchádzala (cca o 22:00) som začala pociťovať jemnučké pocity v brušku, akoby pred menštruáciou, ale nedávala som im veľkú váhu-myslela som si, že po chvíľke odoznejú.

Avšak hneď na to som začala vnímať svet akosi inak. Ako na drogách, príjemnejšie a trošku utlmene. Vtedy som povedala Danielovi, že už sa niečo začína diať a opisovala som mu, ako sa cítim. Vošlo do neho kopec energie a začal sa vytešovať, že už asi budeme rodiť!
Stále som tomu moc nechcela veriť, myslela som si, že to budú len poslíčky.
Nuž, netrvalo dlho a uverila som. Wau naozaj rodíme!

Moje telo sa začalo krásne samo čistiť, nepotrebovalo žiaden klystír. Začala som cítiť mierne bolesti v brušku. Chceli sme si ešte pospať a nabrať viac síl, ale už sa nedalo. Začala som pociťovať strach, pretože sme boli obaja naozaj veľmi unavení a
nevedeli sme si predstaviť v tomto momente zvládnuť takú energetickú bombu, akou je pôrod!
Okolo pol jednej v noci som začala pociťovať sťahy, ktoré sa mi dali predýchať už jedine posediačky na posteli so zavretými očami.
Vačšinou som prirodzene vydávala zvuk ,,aaa” alebo ,,hmm” Potrebovala som pri nich vždy úplné! ticho bez akéhokoľvek iného zvuku. Daniel to pochopil a robil všetko preto, aby bola táto požiadavka naplnená. Vždy keď som stála, alebo ležala pri každej vlne som si potrebovala sadnúť a ponoriť sa do seba. Absolútne bezmyšlienkový stav. Všetko bolo v poriadku.

Cítila som, že je čas zavolať našej drahej pôrodnej asistentke, aby prišla. Komické bolo, že bola rozospatá a
ani sa poriadne nezamyslela čo hovorí, a povedala, že máme ešte veľa času, že to môže trvať kľudne ešte aj tri dni. No v tej chvíli mi nebolo všetko jedno, pretože to bolo veľmi intenzívne a bolo mi jasné, že to tak dlho trvať nemôže!
Povedala nám, aby Daniel 20 minút meral dĺžku kontrakcií a pauzy medzi nimi a potom si zas zavoláme.
Kontrakcie trvali vačšinou 40-50 sekúnd a pauzy boli cca 3minútky. PA nám zavolala ešte skôr ako po 20 minútach, pretože sa prebrala a ospravedlnila sa nám za to, čo tárala. Aj ona vycítila, že je čas ísť a tak povedala, že letí a do hodinky bude u nás. Veľmi ma to potešilo.
Napustili sme vaňu, avšak zistili sme, že v noci na pár hodín netečie horúca voda a tak ju Daniel musel ohrievať. Zvuk kanvice ma neskutočne rušil, potrebovala som úplne ticho. Vtedy to bol najhorší zvuk na svete! Naozaj.
Stále som cítila strach, pretože som bola veľmi unavená a nevedela som si predstaviť, ako dokážem porodiť absolútne bez energie. Aj Danielovi sa už chcelo spať. Dúfala som, že sa pôrod nachvíľku zastaví a Elinka nám dá príležitosť odpočinúť si a
nabrať viac sily. Lenže ona vedela, že to spolu zvládneme aj bez oddychu.

Vo vani som chvíľku zotrvala voda mi veľmi pomohla uvoľniť sa. Bolo to veľmi príjemné.
Akurát som vyšla z vane, keď prišla naša pôrodná asistentka. Už len to, že tam bola mi dodalo energiu a kľud. Iba sa na mňa pozrela a zo skúseností vedela, že to už dlho trvať nebude, keďže som bola na štyroch. Konečne som sa viac menej prestala báť, no stále som cítila veľkú únavu. PA mi dodala silu, pretože som vedela, že mám pri sebe ochrannú ruku a ak by som čokoľvek potrebovala, alebo ak by som mala nejakú neistotu, bola tam pre mňa.

Bola noc a v izbe nám horeli len sviečky.

Iba ja, Elizabeth, Daniel a Pôrodná asistentka o ktorej sme takmer ani nevedeli. Krásne intímne prostredie. Dokonalé pre zrod nového života. Mali sme pripravený aj pôrodný bazénik, no zatiaľ nás nenapadlo použiť ho.
Intenzita sťahov sa stupňovala a už som ich nevedela predýchať v sede. Potrebovala som meniť polohy. Predtým sme skúšali aj tancovať a počúvať hudbu, ale to nebolo ono.
Našla som si polohu na posteli na kolenách, opretá rukami o Daniela. Bol mi neskutočnou oporou, ako vždy. Či už psychicky, alebo fyzicky. Vždy keď som sa o neho poriadne zaprela, mal telo silné a tvrdé ako skala. Ale keď hovorím poriadne, naozaj tým myslím poriadne. Veľakrát mal čo robiť aby ustál moje zapieranie a hrýzenie… no áno, pomáhalo mi, keď som do neho poriadne zahryzla…Vždy presne vedel, čo potrebujem. Boli sme prepojení ako jeden.

Odvtedy sa tlak už len stupňoval.

Bábätko zostupovalo pôrodnými cestami. Pôrodná asistentka kontrolovala ozvy srdiečka, všetko prebiehalo v poriadku a Elinka zostupovala stále vo svojom ochrannom plodovom obale. So svojim,,airbagom”. Toto bola pre mňa najťažšia časť pôrodu.

Mala som pocit, že vybuchnem! Tlak sa zdal už neznesiteľný, keď zrazu v tej najlepšej chvíli ,,Buuuum!!!”. Plodový obal praskol ako obrovský balón a všetkých troch nás ošpliechal! Bola to naozaj rana! Nikdy by som nepovedala, že môže tak nahlas prasknúť a tak nás všetkých ošpliechať! Úžasné! Dodalo nám to neskutočne veľa síl, vedeli sme, že to už dlho nepotrvá a začali sme našu malú Elizabeth volať za nami. ,,Láska, poď k nám, už len kúsok! Už len chvíľočku a budeš tu pri nás! “

Každú jednu kontrakciu predýchaval Daniel so mnou, niekedy až intenzívnejšie, ako ja. Práve dýchaním sme získavali množstvo síl. Pri sťahoch som pociťovala bolesť, avšak Daniel vždy vedel, čo mi povedať. Bol dokonalý! Neskutočne mi pomáhal a boli sme úplne zohraní.
Povedal mi fakt, ktorý mi veľmi pomohol. A to, že aktívna fáza pôrodu (to náročné) trvá iba 20% a oddychová fáza 80%. Uvedomila som si to a bolo to presne tak. Začali sme sa teda sústrediť viac na fázy oddychu. Po každej kontrakcii sme naberali sily na ďalšiu, aby som sa počas nej uvoľnila a nebránila maličkej v ceste. To navrátenie energie bolo také intenzívne, že to slovami ani neviem opísať. Všetka energia života šla do mňa a poriadne som sa sústredila, zhlboka dýchala a opakovali sme si ,,Naberáme energiu!!!” Vedela som, že sa musím čo najviac uvoľniť, aby šlo všetko ľahko.

Neuveriteľne sme sa tešili a opakovali si, že už o chvíľočku je tu Elizabeth s nami!
Párkrát som potrebovala vedieť od našej pôrodnej asistentky, ako sme na tom, potrebovala som počuť jej slová, že je naozaj všetko v poriadku a že nám to ide nádherne. Následne mi veľmi pomohli jej slová ,,Máš v sebe silu všetkých žien sveta.” Táto veta mi bude znieť v hlávke už asi navždy. Nádherne ma nakopla. V tej chvíli mi naozaj nemohla nič lepšie povedať. Bola som jej taká vďačná.

Po chvíli prišiel silný pocit na tlačenie.
Vedela som, že toto bude vyvrcholenie.

Dostala som neskutočný príval energie! Neskutočný pocit prítomnosti! Spýtala som sa pôrodnej asistentky, či môžem tlačiť. Nebola som si úplne istá, pretože som vedela, že tak môže ľahšie dôjsť k poraneniu a že je najideálnejšie iba bábätko ,,vydychovať”.
PA mi bez váhania odpovedala, že ak to tak cítim, tak áno, že mám počúvať svoje telo.
Tak som začala tlačiť. Nedalo sa mi ísť proti tomu, bolo to silnejšie ako moja vôľa. Zároveň som pri každom zatlačení cítila, ako sa Elizabeth posúva rýchlejšie a dalo mi to neuveriteľnú silu tlačiť. Podotýkam, že celý pôrod som netušila, na koľko cm som otvorená, nevedela som ani žiadne iné fakty iba to, že ide všetko tak, ako má. Ostatné stačilo prenechať intuícii, telu, bábätku, vesmíru, no jednoducho životu, ktorý presne vie, čo robí.
Už mi bolo absolútne jedno, či dôjde k nejakému poraneniu. A tak som tlačila. Každý jeden sťah som vyžila na 200%.

Cítila som enormnú silu, ktorá ide cez moje telo. Po každej kontrakcii som musela piť. Vypila som veľmi veľa vody. Naozaj veeeľmi veľa! Vedela som, že už len pár sťahov a malá bude medzi nami.
Toto tlačenie pre mňa síce bolo bolestivé, ale bola to zvláštna bolesť. Bola to skôr obrovská sila prírody! Pri každom zatlačení ma vydvihlo na kolená a vzpriamilo. Pomohlo mi vykričať sa, dať všetko von.

Cítila som sa ako obrovská všemocná ručiaca levica.

Totálne napojenie na Daniela, na vesmír a na prítomnosť. Neopísateľné.
Poviem Vám, keby ma vtedy niekto nútil ísť do inej polohy v akej som bola, vraždila by som! A ešte v ľahu, s nohami dohora?! Bola som v dokonalej vertikálnej polohe a teda gravitácia si mohla odviesť svoju prácu. Takisto som potrebovala veľa vody, v ústach mi stále vyschíňalo, takže ak by mi aj toto niekto zakazoval,…uf neviem, čo by to spôsobilo.
Hlavička sa postupne začala tlačiť na svet. Párkrát som mala naozaj pocit, že už musí byť predsa von! Ale počkala si ešte na pár sťahov a po chvíľke sa prestrčila a Elizabeth vydala prvý krátky výkrik!
Bolo to neuveriteľné! Prvýkrát sme počuli hlások našej dcérky! Zázrak!

Vedela som, že o chvíľku už vyjde celé telíčko.

Asi po dvoch ďalších kontrakciách sa tak stalo. Pocítila som zázračnú Elinkinu silu, pretože sa od mojich rebier poriadne odkopla a vyšla tak celá von! V úžase som kričala ,,aaaa!! ona sa odrazilaaa!!!” V tej chvíli mi ju už pôrodná asistentka podávala do náručia.
Bolo 5:23 ráno. Celý pôrod trval asi len 5-6 hodín.

Toto by som priala zažiť každej jednej žene a mužovi po jej boku! Neverili sme vlastným očiam, Danielovi brnelo celé telo od úžasu, mne takisto!
Asistentka iba jemne utrela telíčko od krvi a mázok sme jej nechali krásne vstrebať.
S našim malým zázrakom sme si ľahli a mohli sme si vychutnávať tie najdokonalejšie chvíle v našich životoch. Asistentka skontrolovala malinkú aj mňa. V poriadku, živé, zdravé, šťastné-prešťastné.

Mala som len maličké poranenie asi 0,5 cm, ktoré nebolo potrebné zašívať, zahojilo sa krásne samo za pomoci byliniek.
Elizabeth sa prisala asi do 10-tich minút a hneď na to vyšla jej krásna mohutná súčasť-placenta. Bola taká ťažká, že som sa cítila ľahšia až keď vyšla placenta. Nádherný strom života.

Čas sa rozplynul. Odvtedy sme už pri sebe.

Bez odlúčenia, bez toho, aby sme boli spolu iba ,,na prídel”. Bez toho, aby nám do toho niekto kecal.
Takto sme si užívali a oddychovali asi až do 9:30, kedy PA odvážila dieťatko v úžasnej závesnej váhe a odmeriala ju. 3400g a 52cm. Následne sme sa s našou pôrodnou asistentkou rozlúčili a dohodli sme sa, že nás príde skontrolovať o 4dni. Dokonalá bytosť. Anjel, ktorého meno sa nesmie vysloviť. Anjel, ktorého práca je poslaním a zaslúžil by si za ňu milión ocenení, vďaku a plat aspoň 10 000€ mesačne. Naozaj. Kedy som milióny, dala by som jej aj milión za prácu, ktorú odviedla s takou láskou a pokorou.

Deň pokračoval krásne. Cítila som sa slabá, asi ako po črevnej chrípke, inak bolo všetko v úplnom poriadku. Asi po 4 dňoch som bola v podstate ,úplne fit (rozumej, že som už mohla robiť všetko, čo som potrebovala).

Máme kľudné a zdravé dievčatko vyzbrojené najlepším darom do života, aký sme jej mohli dať.
S Danielom sme sa zhodli, že nikdy nepovieme, že to bolo jednoduché. Pôrod bol celkom náročný, ale pritom taký krásny!
Absolútna sloboda vo všetkom.

Podľa môjho názoru je sloboda to najhlavnejšie pre ženu, ktorá rodí. Mala som všetko, čo som v danú chvíľu potrebovala. Nikto mi nič neprikazoval a tak som mohla porodiť vlastnú dcérku bez akýchkoľvek zásahov či utlmovacích otupovacích liekov tempom, akým nám vyhovovalo. Cítila som absolútnu pokoru v život a v každej chvíli pôrodu som cítila, že je všetko tak, ako má byť.
Jediný strach, ktorý som počas pôrodu pocítila, bol na začiatku z únavy a z toho, že nebudem mať dosť síl. O chvíľu ma dokonalá práca môjho a Elinkinho tela presvedčila, že nie je čoho sa báť a energie je až až!
Tento pôrod nás s Danielom ešte viac stmelil a prepojil. Zas sme si potvrdili, že sme dokonale zohraní a že patríme k sebe. Spriaznené duše.

Spomienka na toto zrodenie nás vždy nabije životnou silou, že dokážeme všetko! Táto spomienka je studňou, z ktorej budeme čerpať energiu keď po tom zatúžime.
Zo srdiečka prajem všetkým, ktorí pôrod doma zvažujú, aby ho mohli zažiť, aby prekonali všetky strachy z neho a aby sa obrátili zas k svojej vnútornej sile a neodovzdali ju zbytočne do rúk ,,odborníkov”.
Pamätajte si, že Vaše telo vie porodiť a Vaše dieťa sa vie narodiť.

Tak takto to bolo. Takto sa narodila. Čo poviete, krásne nie? Pri písaní príbehu som mala zimomriavky po celom tele a nie raz mi vytriskly slzičky.

Po našom domácom pôrode mi prišli desiatky, ak nie stovky otázok ohľadom pôrodu a ,,všetkého okolo toho”. Práve preto som sa rozhodla napísať e-knihu, v ktorej zhrniem, čo všetko je treba k domácemu pôrodu. Sú to informácie, ktoré som si sama poctivo hľadala a spisovala, čiže ma to stálo mnoho času, energie a pátrania, tak som si povedala, že to ženám zjednoduším a tieto informácie budú mať jednoducho a rýchlo dostupné spolu so všetkými potrebnými tlačivami.

Kapitoly v E-KNIHE:

  1. Pôrod ,,začína” už v tehotenstve (príprava, strach z komplikácii, relax, knihy…)
  2. Čo na to gynekológ ? (odmietnutie vyšetrení, príspevok na dieťa, CTG,…)
  3. Čo všetko si pripraviť k domácemu pôrodu? (praktické veci potrebné k pôrodu)
  4. Plán B (nemocnica?)
  5. Placenta
  6. Ako je to po pôrode? (Papierovačky, Vybavovačky, Vyšetrenia)
  7. Koľko to celé stojí? (ako hľadať PA, ceny,…)

E-KNIHU SI OBJEDNÁŠ TU